DaVinci Academia

 

Lenoardo da Vinci

LENOARDO DA VINCI

Leonardo da Vinci bol multidisciplinárny génius, vedec a bádateľ a vynálezca. Exceloval mimo iného i v anatómii a medicíne. Ako prvý presnejšie zmapoval a zdokumentoval ľudské telo. Bol zástancom prírodnej filozofie, súznenia medzi človekom a prírodou.

Taliansky maliar, sochár,  staviteľ, teoretik umenia, vedec, bádateľ, vynálezca * 15. 4. 1452 Vinci (pri Florencii), † 2. 5. 1519 zámok Cloux pri Amboise (Francúzsko).

Vyučený bol u Verocchia vo Florencii, 1472 prijatý do maliarskeho cechu. Pobýval v okruhu medicejských humanistov. V l. 1482–99 na dvore milánskeho vojvodu Ludvíka Sforzy (návrhy na mechanické a hydraulické projekty). Vo Florencii neustále súťažil s Michelangelom. Od 1513 v Ríme, 1516 prijal od fr. kráľa Františka I. pozvanie do Fr. Na cestu vzal okrem jedného žiaka len svoj obraz Mona Lisa. Jeho dielom dosiahla klasická tal. ren. svojho (tal. umenie). V spojení umelca a vedca je L. stelesnením mnohostrannosti ren. človeka. Harmonická jednota krásnej formy a oduševnenosti, spojenie svetla, vzduchu a farby v organickú jednotu. Objav šerosvitnej modelácie (zahalený tvar sfumato) je medzníkom  v dejinách koloritu. Nepokojná tajomnosť (Mona Lisa) – tu spojil prír. zákon s jeho umeleckým vyjadrením. Mnoho jeho diel bolo zničených. Význ. práce: Mona Lisa, Madona v jaskyni (Paríž, Louvre), Zvestovaní, množstvo kresieb a karikatúr. Návrhy konštrukcií prístrojov a strojov (vrtuľníky, obliehanie prístroje, parníky, granáty); svoje poznatky z pitiev zhrnul v traktáte o anatómii. Veľká teoretická kniha Traktát o maliarstve, hoci nedokončená, sa stala príručkou celých generácií maliarov a reštaurátorov.  Bol ľavák a písal všetky svoje diela zrkadlovým písmom; hoci sa sám označoval za „človeka bez literárneho vzdelania“ (omo senza lettere, tj. nebol vzdelaný v klasických jazykoch), majú jeho spisy i literárnu hodnotu; traktáty, denníky a Madridské kódexy sa dočkali mnohonásobných cudzojazyčných vydaní; č. Nápady (výbor z próz, 1982), č. Úvahy o maliarstve, 1941.